V marci tohto roka sa však na dosky národného divadla dostala Špina. Inscenácia vychádza z drama- tického textu maďarského autora Bélu Pintéra. Ten svoje texty píše priamo pre svoj vlastný divadel- ný súbor počas skúšok. Monika Hilmerová v inscenácii SND stvárňuje jednu z hlavných postáv.
Béla Pintér a jeho divadelný súbor bol už niekoľkokrát aj na festivale Divadelná Nitra. Poznali ste jeho literárnu alebo divadelnú tvorbu?
Nie, žiaľ, žiadnu inscenáciu som nemala možnosť vidieť. Nepoznala som ho ani ako autora. Celé to bolo pre mňa veľmi napínavé. Ja to však tak mám najradšej. Aj keď som vedela, že je možnosť vidieť nejaký záznam, zámerne som si ho nepozrela. Nechcela som byť niečím ovplyvnená. Teraz by som sa však išla veľmi rada pozrieť na jeho inscenácie.
Aké boli teda vaše pocity po prvom prečítaní textu?
Najprv som bola zarazená, nevedela som si úplne predstaviť niektoré veci, no postupne som celý text spracovávala. Veľmi ma zaujímalo, akým spôsobom k tomu bude režisér pristupovať, pretože som mala pocit, že možností je naozaj veľmi veľa. Hneď na prvej čítačke som však pocítila, že mi to bude vyhovovať.
Pintér má pomerne špecifický štýl písania svojich hier. Ovplyvnila táto skutočnosť skúšobný proces?
My sme k tomu pristupovali už ako k hotovému textu. Pintér na začiatku pracuje iba s jednou stranou a postupne k nej dopisuje zvyšok hry a všetky charaktery. To všetko sa deje v priebehu skúšok. Náš prístup bol iný, keďže sme nemohli zasahovať do textu autora.
Textová predloha a inscenácia poukazujú na niekoľko spoločenských problémov, akými sú napríklad rasizmus, postavenie žien, nefunkčný sociálny systém a pod. Ktorý z nich je podľa vás najaktuálnejší?
Ja by som nechcela vypichnúť iba jeden, pretože sa mi páči pestrá škála tém, ktoré hýbu ľuďmi. Každý si tam vie totiž niečo nájsť a je zaujímavé vnímať to v kontexte celého príbehu.
Je niečo, čo vás počas skúšok prekvapilo?
Počas čítania ma prekvapili niektoré situácie, ktoré v hre nastali a konanie konkrétnych postáv. Totiž veľakrát, keď čítam nejakú hru, mám pocit, že už viem predvídať, čo a akým smerom pôjde. V tejto hre tomu tak nebolo.
Divadelná hra Špina je často označovaná za kontroverznú. S akými reakciami ste sa zatiaľ stretli?
Nechcem to zakríknuť, ale reakcie sú zatiaľ veľmi pozitívne. Pre mňa je táto hra veľmi silná a aj skúšobný proces som intenzívne prežívala, padol mi vhod. Rola, ktorú hrám, sa mi veľmi páči a celkovo som šťastná, že obsadenie je také, aké je. Myslím si, že sme mali a máme výbornú chémiu a sme dobrá partia. Pre mňa je to každý večer zážitok a teším sa, keď viem, že hráme Špinu.
Viem, že ste dnes mali technické problémy. Ako sa vám hralo v martinskom divadle?
Trochu som mala na začiatku stres, pretože ťahy nefungovali takým spôsobom, akým by mali. Keď sme mali pred predstavením skúšku, tak som z toho mala až závrat. Bolo mi fyzicky nevoľno a mala som strach, že ten domček na nás spadne, pretože sa nad nami triasol aj počas zdvíhania. Bolo mi to naozaj nepríjemné. Dokonca z toho domčeka niečo padlo tesne vedľa Vladka Obšila, takže som nemala vôbec dobrý pocit. V priebehu predstavenia som to však potom vôbec neriešila a absolútne som sa tým nezaoberala. Pochopila som, že scénografia sa už nedá zdvihnúť a budeme to musieť spraviť jednoducho inak.
Za rozhovor ďakuje Šimon FROLO
