Zvolenské divadlo stavilo pri inscenácii Čepiec na literárnu predlohu, ktorá získala priazeň verejnosti aj odbornej kritiky. Cez prozaickú prvotinu Kataríny Kucbelovej inscenátori rozprávajú o našich koreňoch, dedičstve a tradíciách. Tie sú v románe aj inscenácii konfrontované so súčasnosťou moderného človeka. Za túžbou naučiť sa vyšívať čepiec, súčasť tradičného slovenského kroja, sa skrýva túžba pochopiť či objaviť čaro folklóru, voči ktorému je v meste žijúca Katka indiferentná. Cestami na dedinu a stretnutiami s jej obyvateľmi získava nielen triezvejší pohľad na Slovensko ako krajinu, v ktorej stále prevládajú rasové či rodové predsudky, ale aj na tradície, ktoré sú miestami azda prozaickejšie, než si hlavná postava predstavovala. Tieto zistenia zákonite vedú k potrebe nanovo si utvoriť obraz krajiny, z ktorej Katka pochádza, a následne nevyhnutne aj k úvahám nad vlastnou identitou.
Režisér Peter Palik vďaka projekciám a jednoduchej variabilnej scénografii na javisku vytvára obrazy ako na veľkom plátne, pričom aj herci a ich špecifický pohyb po scéne sú súčasťou jednotlivých kompozícií. V nich sa zrkadlí ruch mesta, ale najmä malebnosť či niekedy až zámerná gýčovosť dedinského prostredia odkazujúca k problematike skreslenej, romantizujúcej predstavy o vidieku. Jednotlivé svety prepája postava Katky v podaní hosťujúcej Terezy Kmotorkovej, ktorej výkon dynamizuje a poháňa inscenáciu vpred a je jej nosnou súčasťou. Hoci zvolenské divadlo využíva aj atraktivitu blízkosti regiónu, v ktorom sa príbeh odohráva, samotné miesto nie je pre tlmočenie tém zásadné. Nezáleží, kde, ale či a ako sme ochotní popasovať sa so svojím dedičstvom.
Peter Palik vyštudoval bábkarskú réžiu a dramaturgiu na VŠMU, pôsobil ako dramaturg v Bábkovom divadle Žilina a interný režisér v Spišskom divadle. Spolupracuje s divadlami v Čechách, Poľsku, Nemecku aj Maďarsku. Je tiež autorom a režisérom rozhlasových hier, venuje sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež. Pôsobí aj ako pedagóg na Katedre bábkarskej tvorby Divadelnej fakulty VŠMU v Bratislave. Od roku 2020 je umeleckým šéfom Divadla J. G. Tajovského v Zvolene.
Peter Palik vyštudoval bábkarskú réžiu a dramaturgiu na VŠMU, pôsobil ako dramaturg v Bábkovom divadle Žilina a interný režisér v Spišskom divadle. Spolupracuje s divadlami v Čechách, Poľsku, Nemecku aj Maďarsku. Je tiež autorom a režisérom rozhlasových hier, venuje sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež. Pôsobí aj ako pedagóg na Katedre bábkarskej tvorby Divadelnej fakulty VŠMU v Bratislave. Od roku 2020 je umeleckým šéfom Divadla J. G. Tajovského v Zvolene.
Divadelná adaptácia Kucbelovej románu je obzvlášť dobrou voľbou z hľadiska geografického pôsobenia DJGT, ktoré zdieľa so Šumiacom rovnaký región. Spolužitie miestnych s rómskou komunitou je pálčivou otázkou aj v samotnom Zvolene. V čase nárastu extrémizmu v lokalitách, v ktorých sa počas 2. svetovej vojny bojovalo proti fašizmu, je téma nevyhnutne aktuálna. Petrovi Palikovi sa spolu s tvorivým kolektívom podarilo vytvoriť komplexné a prepracované dielo, ktoré má potenciál podnecovať spoločenské a umelecké diskusie a rezonovať nielen v kontexte regiónu.
Viktória Oroszová: Všetky farby čepca. In:monitoringdivadiel.sk, 12. 4 2022
Napriek čiastkovým výhradám patrí nová zvolenská inscenácia k titulom, ktoré pravdepodobne preukážu svoje kvality nielen v kontexte DJGT, ale aj v celoslovenskom meradle. Prispieva k tomu aj obsadenie a práca s hercami. Základný vzťahový rámec cudzej osoby, ktorá naruší rutinu prostredia, do ktorého prichádza, posilňuje aj fakt, že hlavnú postavu stvárňuje hosťujúca herečka Tereza Kmotorková (Slavkovská), ktorá je v súbore novým elementom.
Martina Mašlárová: Čepiec ako dedičné tajomstvo. In: kød, 8/2021
Zvolenská inscenácia Čepiec je nepochybne v istom zmysle pre súbor prelomová. Evidentná je vysoká miera kolektívnej aj individuálnej hereckej disciplíny, čo sa výraznou mierou podpisuje pod úspech inscenácie.
Z hodnotenia členov Akadémie divadelných tvorcov (inscenácia bola nominovaná na Cenu Akadémie divadelných tvorcov 2020/2021)
Peter Palik vyštudoval bábkarskú réžiu a dramaturgiu na VŠMU, pôsobil ako dramaturg v Bábkovom divadle Žilina a interný režisér v Spišskom divadle. Spolupracuje s divadlami v Čechách, Poľsku, Nemecku aj Maďarsku. Je tiež autorom a režisérom rozhlasových hier, venuje sa predovšetkým tvorbe pre deti a mládež. Pôsobí aj ako pedagóg na Katedre bábkarskej tvorby Divadelnej fakulty VŠMU v Bratislave. Od roku 2020 je umeleckým šéfom Divadla J. G. Tajovského v Zvolene.