Tvorba známeho autora a režiséra Bélu Pintéra patrí k tomu najinovatívnejšiemu v súčasnom maďarskom divadle. Hru Špina (s dôvetkom „vidiecka telenovela“ v názve) v autorovej réžii sme mohli vidieť aj na Slovensku, keď so svojím súborom hosťoval na festivale Divadelná Nitra. Napriek jeho medzinárodnému renomé sa však u nás Pintérove hry takmer neinscenujú, takže uvedenie Špiny v Slovenskom národnom divadle (v novom preklade Gertrud Korpić) možno oceniť ako prejav dramaturgického novátorstva i odvahy. Ďalším pozitívom je spojenie s režisérom Jánom Luteránom, ktorý má v SND za sebou už niekoľko úspešných inscenácií. Aj tentoraz opätovne potvrdil svoju schopnosť rozkryť vrstvy dramatickej predlohy pre provokatívne aktuálnu výpoveď.

Hoci dej hry sa odohráva na maďarskom vidieku, mohla by to pokojne byť aj malá obec na juhu Slovenska. Rámce myslenia a postojov postáv sú totiž univerzálne – a na ich počiatku stoja predsudky, ktoré prijímame azda už v materskom mlieku, máme ich vrodené, zdedené a spoločnosťou vštepované. A s nimi idú ruka v ruke stereotypy, z ktorých sa v príbehu Špiny nenápadne, plazivo rodí neznášanlivosť a extrémizmus. Stačí, že sa niečo v istej chvíli zvrtne nesprávnym smerom… Takých zvratov, náhlych a nečakaných strihov, je v inscenácii viac, a tak divák až do konca ostáva v napätí, ako sa to celé vlastne skončí. Tušíme však, že napriek všetkému humoru, ktorý v sebe inscenácia má, to nebude žiadny happy end.