Po SHIfTe, ktorý bezprostredne zachytával život počas pandémie a vychádzal zo zážitkov a úvah účinkujúcich hercov a herečiek, Divadlo Petra Mankoveckého na spoluprácu na svojej ďalšej inscenácii oslovilo dramatičku a dramaturgičku Lenku Garajovú. Tá súboru na mieru napísala veľmi podnetný a originálny text, ktorým sa jej navyše podarilo organicky sa napojiť na charakter tvorby DPM a jeho tvorivých individualít. Témou smrti a smútenia v súčasnosti, v ktorej čoraz viac prevláda odcudzenie, než pocit spolupatričnosti, Prevádzači pomyselne nadväzujú na SHIfT a do väčšej hĺbky rozvíjajú jeho (nevypovedané) témy. Samozrejme, hra ani inscenácia neostávajú iba pri smrti spojenej s pandémiou, práve naopak, skúmajú aj jej iné príčiny, no najmä jej dôsledky či dosahy. Vo svetle smrti sa odhaľuje napríklad problematika povrchných vzťahov a Garajová otvára aj tému starostlivosti o psychické zdravie či potrebu vnímavosti a empatie voči druhým.
Režisér inscenácie Šimon Ferstl pri realizácii volil jednoduchosť výrazových prostriedkov a v súlade s témou vytvoril tlmenú, miestami až ťaživú atmosféru. Nejde však o trúchlivé dielo, bližšie má skôr k akejsi úvahovej meditatívnosti. Tvorivý tím trefne aj vtipne tematizuje rolu sociálnych médií zasahujúcich do (takmer) každej časti našich životov, vrátane tej poslednej. Špeciálne miesto v inscenácii zastáva herec Tomáš Pokorný v postave mŕtveho Emila, ktorý na javisku ožíva v spomienkach svojich priateľov a plasticky dokáže zobraziť melanchóliu, ale aj cynizmus prehliadaného človeka. Garajovej a DPM sa podarilo vytvoriť dielo, ktoré hľadí na smrť očami človeka 21. storočia: bez pátosu, no často aj bez viery či iného pevného bodu, o ktorý sa môže zachytiť. Každý si tak hľadá vlastnú formu trúchlenia.
Inscenácia získala Zvláštnu cenu poroty na festivale Nová dráma/New Drama 2022.
dramaturgia: Lenka Garajová
scéna a kostýmy: Laura Štorcelová
hudba: Martin ISO Krajčír
svetelný dizajn: Matúš Gavorník
Šimon Ferstl vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení. V roku 2015 založil Divadlo Petra Mankoveckého (DPM), v ňom absolvoval režijný debut s inscenáciou Boh je DJ (2016). Neskôr sa ako režisér podpísal pod autorskou inscenáciou Moc na jednu noc, pod inscenáciou dramatizácie Kafkovho Procesu a režíroval tiež divadelnú esej Útek od divočiny. V DPM stále pôsobí ako principál, herec a režisér.
dramaturgia: Lenka Garajová
scéna a kostýmy: Laura Štorcelová
hudba: Martin ISO Krajčír
svetelný dizajn: Matúš Gavorník
Šimon Ferstl vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení. V roku 2015 založil Divadlo Petra Mankoveckého (DPM), v ňom absolvoval režijný debut s inscenáciou Boh je DJ (2016). Neskôr sa ako režisér podpísal pod autorskou inscenáciou Moc na jednu noc, pod inscenáciou dramatizácie Kafkovho Procesu a režíroval tiež divadelnú esej Útek od divočiny. V DPM stále pôsobí ako principál, herec a režisér.
Hoci má inscenácia formu uzavretých scén, tvorcom sa podarilo budovať ju tak, aby sa vyvíjala a spela ku skutočnej katarzii. Dôležitá je v tomto smere nielen réžia Šimona Ferstla, ale aj jeho spolupráca s výtvarníkmi inscenácie. Neprehliadnuteľný je najmä svetelný dizajn a videoprojekcie, ktoré doslova aj obrazne oživujú mŕtveho.
Soňa Jánošová: Kým pri mene svieti zelená bodka, môžeme sa tváriť, že nikto nezomrel. In: SME, 15. 2. 2022
Prevádzači sú ďalšia inscenácia v repertoári DPM, schopná ťažiť aj z ťaživých tém, ktoré sú v pandémii ešte vypuklejšie. Robí to však neprvoplánovým spôsobom a s ľahkosťou, čomu napomáha aj ambientná hudba a najmä herecké obsadenie. Kým Turek, Jablonský, Libjaková a Borsová využívajú princíp komentovania s nadhľadom a darí sa im výborne balansovať na hrane vážnosti a (čierneho) humoru, Pokorný utlmuje komický register, no v divákovi dokáže rovnako vyvolať úsmev a sprostredkovať bizarné myšlienky.
Martina Mašlárová: Emil a jeho (naši) priatelia. In: mloki.sk, 20. 2. 2022
Pokorný neskĺzava do roly tragéda, naopak, suchopárnym, často jednoslovným vyjadrením situáciu odľahčí, aby následne až v druhom pláne na publikum naplno doľahla jej skutočná ťaživosť. Funkčne a plasticky pracuje s cynizmom, ktorý jednoznačne slúži na obranu pred ďalšími zraneniami duše.
Lucia Galdíková: Neisté blúdenie za hranicou onoho sveta. In: kød, 3/2022
dramaturgia: Lenka Garajová
scéna a kostýmy: Laura Štorcelová
hudba: Martin ISO Krajčír
svetelný dizajn: Matúš Gavorník
Šimon Ferstl vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení. V roku 2015 založil Divadlo Petra Mankoveckého (DPM), v ňom absolvoval režijný debut s inscenáciou Boh je DJ (2016). Neskôr sa ako režisér podpísal pod autorskou inscenáciou Moc na jednu noc, pod inscenáciou dramatizácie Kafkovho Procesu a režíroval tiež divadelnú esej Útek od divočiny. V DPM stále pôsobí ako principál, herec a režisér.