updraftplus
domain was triggered too early. This is usually an indicator for some code in the plugin or theme running too early. Translations should be loaded at the init
action or later. Please see Debugging in WordPress for more information. (This message was added in version 6.7.0.) in /data/7/5/75a2f01f-093a-4560-920c-436a2a311687/dotykyaspojenia.sk/sub/2022/wp-includes/functions.php on line 6114Po SHIfTe, ktorý bezprostredne zachytával život počas pandémie a vychádzal zo zážitkov a úvah účinkujúcich hercov a herečiek, Divadlo Petra Mankoveckého na spoluprácu na svojej ďalšej inscenácii oslovilo dramatičku a dramaturgičku Lenku Garajovú. Tá súboru na mieru napísala veľmi podnetný a originálny text, ktorým sa jej navyše podarilo organicky sa napojiť na charakter tvorby DPM a jeho tvorivých individualít. Témou smrti a smútenia v súčasnosti, v ktorej čoraz viac prevláda odcudzenie, než pocit spolupatričnosti, Prevádzači pomyselne nadväzujú na SHIfT a do väčšej hĺbky rozvíjajú jeho (nevypovedané) témy. Samozrejme, hra ani inscenácia neostávajú iba pri smrti spojenej s pandémiou, práve naopak, skúmajú aj jej iné príčiny, no najmä jej dôsledky či dosahy. Vo svetle smrti sa odhaľuje napríklad problematika povrchných vzťahov a Garajová otvára aj tému starostlivosti o psychické zdravie či potrebu vnímavosti a empatie voči druhým.
Režisér inscenácie Šimon Ferstl pri realizácii volil jednoduchosť výrazových prostriedkov a v súlade s témou vytvoril tlmenú, miestami až ťaživú atmosféru. Nejde však o trúchlivé dielo, bližšie má skôr k akejsi úvahovej meditatívnosti. Tvorivý tím trefne aj vtipne tematizuje rolu sociálnych médií zasahujúcich do (takmer) každej časti našich životov, vrátane tej poslednej. Špeciálne miesto v inscenácii zastáva herec Tomáš Pokorný v postave mŕtveho Emila, ktorý na javisku ožíva v spomienkach svojich priateľov a plasticky dokáže zobraziť melanchóliu, ale aj cynizmus prehliadaného človeka. Garajovej a DPM sa podarilo vytvoriť dielo, ktoré hľadí na smrť očami človeka 21. storočia: bez pátosu, no často aj bez viery či iného pevného bodu, o ktorý sa môže zachytiť. Každý si tak hľadá vlastnú formu trúchlenia.
Inscenácia získala Zvláštnu cenu poroty na festivale Nová dráma/New Drama 2022.
dramaturgia: Lenka Garajová
scéna a kostýmy: Laura Štorcelová
hudba: Martin ISO Krajčír
svetelný dizajn: Matúš Gavorník
Šimon Ferstl vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení. V roku 2015 založil Divadlo Petra Mankoveckého (DPM), v ňom absolvoval režijný debut s inscenáciou Boh je DJ (2016). Neskôr sa ako režisér podpísal pod autorskou inscenáciou Moc na jednu noc, pod inscenáciou dramatizácie Kafkovho Procesu a režíroval tiež divadelnú esej Útek od divočiny. V DPM stále pôsobí ako principál, herec a režisér.
dramaturgia: Lenka Garajová
scéna a kostýmy: Laura Štorcelová
hudba: Martin ISO Krajčír
svetelný dizajn: Matúš Gavorník
Šimon Ferstl vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení. V roku 2015 založil Divadlo Petra Mankoveckého (DPM), v ňom absolvoval režijný debut s inscenáciou Boh je DJ (2016). Neskôr sa ako režisér podpísal pod autorskou inscenáciou Moc na jednu noc, pod inscenáciou dramatizácie Kafkovho Procesu a režíroval tiež divadelnú esej Útek od divočiny. V DPM stále pôsobí ako principál, herec a režisér.
Hoci má inscenácia formu uzavretých scén, tvorcom sa podarilo budovať ju tak, aby sa vyvíjala a spela ku skutočnej katarzii. Dôležitá je v tomto smere nielen réžia Šimona Ferstla, ale aj jeho spolupráca s výtvarníkmi inscenácie. Neprehliadnuteľný je najmä svetelný dizajn a videoprojekcie, ktoré doslova aj obrazne oživujú mŕtveho.
Soňa Jánošová: Kým pri mene svieti zelená bodka, môžeme sa tváriť, že nikto nezomrel. In: SME, 15. 2. 2022
Prevádzači sú ďalšia inscenácia v repertoári DPM, schopná ťažiť aj z ťaživých tém, ktoré sú v pandémii ešte vypuklejšie. Robí to však neprvoplánovým spôsobom a s ľahkosťou, čomu napomáha aj ambientná hudba a najmä herecké obsadenie. Kým Turek, Jablonský, Libjaková a Borsová využívajú princíp komentovania s nadhľadom a darí sa im výborne balansovať na hrane vážnosti a (čierneho) humoru, Pokorný utlmuje komický register, no v divákovi dokáže rovnako vyvolať úsmev a sprostredkovať bizarné myšlienky.
Martina Mašlárová: Emil a jeho (naši) priatelia. In: mloki.sk, 20. 2. 2022
Pokorný neskĺzava do roly tragéda, naopak, suchopárnym, často jednoslovným vyjadrením situáciu odľahčí, aby následne až v druhom pláne na publikum naplno doľahla jej skutočná ťaživosť. Funkčne a plasticky pracuje s cynizmom, ktorý jednoznačne slúži na obranu pred ďalšími zraneniami duše.
Lucia Galdíková: Neisté blúdenie za hranicou onoho sveta. In: kød, 3/2022
dramaturgia: Lenka Garajová
scéna a kostýmy: Laura Štorcelová
hudba: Martin ISO Krajčír
svetelný dizajn: Matúš Gavorník
Šimon Ferstl vyštudoval herectvo na Vysokej škole múzických umení. V roku 2015 založil Divadlo Petra Mankoveckého (DPM), v ňom absolvoval režijný debut s inscenáciou Boh je DJ (2016). Neskôr sa ako režisér podpísal pod autorskou inscenáciou Moc na jednu noc, pod inscenáciou dramatizácie Kafkovho Procesu a režíroval tiež divadelnú esej Útek od divočiny. V DPM stále pôsobí ako principál, herec a režisér.