Na Slovensku sme sa dostali do štádia, že skôr, než dokončenia diaľnice D1, ktorej výstavba trvá už od roku 1963, sme sa dočkali divadelnej inscenácie o nej. Niet však divu – neschopnosť prepojiť východ a západ nie až tak veľkej krajiny je pre Slovensko viac než príznačná – je už čosi ako súčasť nášho folklóru. Navyše sa ukazuje ako vďačné úvahové východisko, cez ktoré môžeme nazrieť aj na ďalšie výživné témy odhaľujúce problémy našej spoločnosti. Lukáš Brutovský, režisér inscenácie aj autor jej predlohy, napísal nevšedný lyricko-epický text (sám mu pridelil podtitul „mýtus o diaľnici“), ktorý v niekoľkých monologických častiach spracováva rôzne aspekty spojené s výstavbou diaľnice. Dotýka sa napríklad politiky, ktorá je s D1 nevyhnutne spätá, veď koľkí „otcovia“ už sľubovali jej dokončenie a stavali tak jedine svoju kariéru? Trpko vyznieva aj metafora znásilnenej krajiny – či už v ekologickom alebo politicko-spoločenskom význame. Napriek tomu textu ani jeho spracovaniu nechýba humor a najmä dobre cielená až drsná irónia.
Brutovský s hercami a herečkami martinského divadla prostredníctvom D1 (pracovný názov) ponúkajú súčasné divadlo pre všetkých, ktorí sa odvážia pozrieť na dno slovenskej duše, či presnejšie, slovenského srdca. Inscenácia láka tiež svojou formou: aj vďaka veľkému vkladu výtvarníka Juraja Poliaka sa vymyká bežnému typu „repertoárových“ kusov kamenného divadla. Herci a herečky martinského súboru sa stávajú všestrannými performermi a performerkami, a diváci tak môžu počas predstavenia byť prítomní pri procese výroby (diaľnice či v istom zmysle aj samotného javiskového diela) a možno tak o čosi viac porozumieť aspoň niektorým z jeho úskalí.
Inscenácia získala Grand Prix a Cenu bratislavského diváka na festivale Nová dráma/New Drama 2021, a tiež Cenu Akadémie divadelných tvorcov 2020/2021.
dramaturgia: Miro Dacho
scéna, objekty: Juraj Poliak
kostýmy: Diana Strauszová
hudba (výber a koláž): Lukáš Brutovský
choreografia: Silvia Beláková
video: Matouš Ondra
odborná spolupráca – animovanie manekýna: Peter Tabaček, Barbora Juríčková
Lukáš Brutovský vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave. Venuje sa divadelnej tvorbe ako režisér, autor a prekladateľ. Spolupracuje s mnohými profesionálnymi súbormi v Čechách a na Slovensku. Jeho inscenácia D1 (pracovný názov) získala v roku 2021 Grand Prix a Cenu bratislavského diváka na festivale Nová dráma/New Drama 2021, a tiež Cenu Akadémie divadelných tvorcov 2020/2021. V SKD Martin pôsobí ako šéf umeleckého súboru.
dramaturgia: Miro Dacho
scéna, objekty: Juraj Poliak
kostýmy: Diana Strauszová
hudba (výber a koláž): Lukáš Brutovský
choreografia: Silvia Beláková
video: Matouš Ondra
odborná spolupráca – animovanie manekýna: Peter Tabaček, Barbora Juríčková
Lukáš Brutovský vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave. Venuje sa divadelnej tvorbe ako režisér, autor a prekladateľ. Spolupracuje s mnohými profesionálnymi súbormi v Čechách a na Slovensku. Jeho inscenácia D1 (pracovný názov) získala v roku 2021 Grand Prix a Cenu bratislavského diváka na festivale Nová dráma/New Drama 2021, a tiež Cenu Akadémie divadelných tvorcov 2020/2021. V SKD Martin pôsobí ako šéf umeleckého súboru.
To, čo robí martinskú inscenáciu výnimočnou, je asociatívne prepájanie formálnych postupov a ideových motívov, ktoré sa navzájom vrstvia, nadväzujú na seba a vzájomne sa rozvíjajú. Celkovo platí, že jednou z charakteristických čŕt inscenácie je dialóg medzi formou a obsahom. Žiaden priestorový či hudobný prvok nie je použitý len ako dekorácia, ale nesie so sebou aj obsahový význam.
Miro Zwiefelhofer: Termín je viera. In: kød 8/2021
V pracovnom prostredí scény aj hudobno-tanečné výstupy naberajú trpký a ironický podtón. Voľba folklóru azda už prirodzene zapadá do Brutovského snahy o kritické reflektovanie podstaty slovenskej národnosti.
Diana Pavlačková: Slovenské srdce túži len po jednom – dokončení D1. In: mloki.sk, 12. 6. 2021
Našťastie pred dokumentárnou priamočiarosťou burcujúcim polopatizmom dostala prednosť obraznosť, poézia, zvláštny, trochu „ouředníkovský“ jazyk. Text je ako asociatívny prúd vedomia na tému D1, napĺňajú ho smutno-smiešne narážky na papalášov, heligónky, celebrity a kauzy spojené s výstavbou. Citáty striedajú metafory, ale táto koláž je univerzálne zrozumiteľná.
Martina Mašlárová: Martinské divadlo „odovzdalo do užívania“ diaľnicu D1. In: Pravda, 17. 6. 2021
Tvorcovia nebudujú inscenáciu primárne na základe faktov, nevytvárajú dokumentárnu drámu, z ktorej si diváci odnášajú nostalgiu spojenú s iróniou, ale ponúkajú svet, ktorý je za tým, za plánovaním, stagnovaním, sľubovaním: my, prepojení, či neprepojení, na ceste, ktorá zatiaľ niekam vedie, inokedy nie. Bez zjavného odvolávania sa na aktuálnosť však hovorí veľa aj o pandémií, izolácii a odcudzení.
Z hodnotenia členov Akadémie divadelných tvorcov (inscenácia získala Cenu Akadémie divadelných tvorcov 2020/2021)
dramaturgia: Miro Dacho
scéna, objekty: Juraj Poliak
kostýmy: Diana Strauszová
hudba (výber a koláž): Lukáš Brutovský
choreografia: Silvia Beláková
video: Matouš Ondra
odborná spolupráca – animovanie manekýna: Peter Tabaček, Barbora Juríčková
Lukáš Brutovský vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave. Venuje sa divadelnej tvorbe ako režisér, autor a prekladateľ. Spolupracuje s mnohými profesionálnymi súbormi v Čechách a na Slovensku. Jeho inscenácia D1 (pracovný názov) získala v roku 2021 Grand Prix a Cenu bratislavského diváka na festivale Nová dráma/New Drama 2021, a tiež Cenu Akadémie divadelných tvorcov 2020/2021. V SKD Martin pôsobí ako šéf umeleckého súboru.